Od malička mám svoj svet. Nie je dokonalý a hlavne sa v ňom udialo už všeličo. No každá jedna sekunda mojho života ma posúvala presne tam, kde som teraz a ďakujem za to. Myslím, že všetci robíme chyby. A všetci k niečomu smerujeme. Chyby nás formujú a učia byť dokonalejšími.

Som ten vtipný človiečik, ktorý sa učí na svojich chybách a vďaka nim som tu a snažím sa napísať článok sama o sebe a predstaviť sa vám. Nie som na klišé slová: „Som fotografka a som super“ alebo „Fotografia je moj život“… a slovíčka tomu podobné. Ako dieťa som chcela byť všeličím. Ale predstava že raz zo mňa bude fotografka začala už v 14tich. Asi 12 rokov mi trvalo pokiaľ som sa odhodlala a urobila jedno z najťažších a zároveň najkrajších rozhodnutí. Dovtedy som bola asi všetkým. Študentka, vyberačka vstupného, čašníčka v xy krčmách, bistrách a kaviarňach, „dívka pro všechno“. A popritom všetkom ma za tých 14 rokov neopustilo jediné. Záľuba zvečniť. Ukázať to čo vidím a ako to vidím. Nechať vás nazrieť do mojej hlavičky. Realizovať svoje myšlienky, nápady, minulosť a aj budúcnosť prostredníctvom fotografie.

A to som ja.

Mala som naplánovaný dlhý článok, pri ktorom sa vám predstavím a zrazu to zhrniem v jednej dlhej vete. Proste Veronika.

Ale ak by ma mal predstaviť niekto iný určite by napísal: Veronika má 28 rokov a živí sa ako fotografka. Miluje umelecké portréty, má za sebou niekoľko výstav a vernisáži, no nebojí sa ani iných druhov fotografie. Ani svadieb, ani detí a rodiniek, ani zvieratiek, ani produktov. Má svoj štýl a vždy asi bude. A miluje jednorožcov of course!“ Tadá a hotovo 🙂

Mám 28 rokov, som večné dieťa, ružové vlasy, milujem jednorožcov, som 7 rokov vegetariánka a študovala som históriu, ktorá ma v mojej tvorbe dosť ovplyvnila. Mimo komerčnej fotografie sa venujem svojim príbehom, ktoré sú odrazom mojej duše. Tie ma opisujú a vystihujú najlepšie. A budem rada, ak vám ich predstavím a zaujmu vás.

Ďakujem, že tu so mnou ste 🙂 Naozaj!

Veronika